2025年6月2日 星期一

AN.4.73.賢聖者經

 Sappurisasuttaṃ(賢聖者經) 
Sappurisasuttaṃ — 賢者與非賢者經
 第一段:非賢者的四種特徵
1. ‘‘Catūhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato asappuriso veditabbo.
「比丘們!應當了知,具足四種法者,是非賢者。」
 catūhi dhammehi:「以四法」
 samannāgato:「具足的」
 asappuriso:「非賢者、惡人」
 veditabbo:「應當被了知的」
2. Katamehi catūhi?
「哪四種呢?」
 🌑 第一項:主動批評他人
3. Idha, bhikkhave, asappuriso yo hoti parassa avaṇṇo taṃ apuṭṭhopi pātu karoti, ko pana vādo puṭṭhassa!
「比丘們!這裡有一種非賢者,他對他人的缺點,即使未被詢問也表露出來,何況被問了!」
 parassa avaṇṇo:「他人的過失、貶損之語」
 apuṭṭho’pi:「即使未被問」
 pātu karoti:「顯現、說出」
 puṭṭhassa:「如果被問,更不用說了!」
4. Puṭṭho kho pana pañhābhinīto ahāpetvā alambitvā paripūraṃ vitthārena parassa avaṇṇaṃ bhāsitā hoti.
「若被詢問,他就深入問題,不省略、不拖延,詳細而完整地陳述他人的缺點。」
 pañhābhinīto:「被問題引導」
 ahāpetvā:「不省略、不跳過」
 alambitvā:「不遲疑、不拖延」
 paripūraṃ vitthārena:「完整詳盡地」
 bhāsitā hoti:「發言、陳述」
5. Veditabbametaṃ, bhikkhave, asappuriso ayaṃ bhavanti.
「比丘們!應當知道,這是非賢者。」
 🌑 第二項:掩蓋他人功德
6. Puna caparaṃ, bhikkhave, asappuriso yo hoti parassa vaṇṇo taṃ puṭṭhopi na pātu karoti, ko pana vādo apuṭṭhassa!
「比丘們!再者,非賢者即使被問也不說他人的功德,何況未被問呢!」
 parassa vaṇṇo:「他人的優點、讚德」
 puṭṭho’pi... na pātu karoti:「被問也不說」
7. Puṭṭho kho pana pañhābhinīto hāpetvā lambitvā aparipūraṃ avitthārena parassa vaṇṇaṃ bhāsitā hoti.
「被問時,他拖延、遲疑,說得既不完整也不詳盡地陳述他人的功德。」
 hāpetvā:「省略、跳過」
 lambitvā:「遲疑、猶豫」
 aparipūraṃ avitthārena:「不完整、不詳盡地」
8. Veditabbametaṃ, bhikkhave, asappuriso ayaṃ bhavanti.
「這應知為非賢者。」
 🌑 第三項:掩蓋自己過失
9. Puna caparaṃ, bhikkhave, asappuriso yo hoti attano avaṇṇo taṃ puṭṭhopi na pātu karoti, ko pana vādo apuṭṭhassa!
「再者,比丘們!非賢者即使被問也不坦言自己的過失,何況未被問!」
 attano avaṇṇo:「自己的過失」
10. Puṭṭho kho pana pañhābhinīto hāpetvā lambitvā aparipūraṃ avitthārena attano avaṇṇaṃ bhāsitā hoti.
「被問時,他省略、遲疑,不完整不詳盡地談論自己的缺點。」
11. Veditabbametaṃ, bhikkhave, asappuriso ayaṃ bhavanti.
「這也應知為非賢者。」
 🌑 第四項:自誇己德
12. Puna caparaṃ, bhikkhave, asappuriso yo hoti attano vaṇṇo taṃ apuṭṭhopi pātu karoti, ko pana vādo puṭṭhassa!
「再者,比丘們!非賢者會在未被問時也自誇其德,何況被問了!」
 attano vaṇṇo:「自己的功德、優點」
13. Puṭṭho kho pana pañhābhinīto ahāpetvā alambitvā paripūraṃ vitthārena attano vaṇṇaṃ bhāsitā hoti.
「若被問,他不省略不拖延,詳盡陳述自己功德。」
14. Veditabbametaṃ, bhikkhave, asappuriso ayaṃ bhavanti.
「這應知為非賢者。」
15. Imehi kho, bhikkhave, catūhi dhammehi samannāgato asappuriso veditabbo.
「比丘們!應知,具備這四法者,是非賢者。」
 第二段:賢者的對照四法(僅開頭)
16. Catūhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato sappuriso veditabbo.
「比丘們!應知,具備四法者是賢者。」
 sappuriso:「賢者、善人」
17. Katamehi catūhi?
「哪四種呢?」
 ☀️ 第一項(與非賢者第一項對照)
18. Idha, bhikkhave, sappuriso yo hoti parassa avaṇṇo taṃ puṭṭhopi na pātu karoti, ko pana vādo apuṭṭhassa!
「比丘們!賢者即使被問也不說他人之過,何況未被問!」
19. Puṭṭho kho pana pañhābhinīto hāpetvā lambitvā aparipūraṃ avitthārena parassa avaṇṇaṃ bhāsitā hoti.
「即使被問,他仍省略、遲疑、不詳盡地談論他人的缺點。」
20. Veditabbametaṃ, bhikkhave, sappuriso ayaṃ bhavanti.
「比丘們!應知,這是賢者。」
 ☀️ 第二項:主動讚歎他人功德
1.‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, sappuriso yo hoti parassa vaṇṇo taṃ apuṭṭhopi pātu karoti, ko pana vādo puṭṭhassa!
「再者,比丘們!若賢者看到他人的功德,即使未被問也會說出來,何況是被問呢!」
 parassa vaṇṇo:「他人的優點、功德」
 apuṭṭho'pi:「即使未被問」
 pātu karoti:「表達、說明、揭示」
 ko pana vādo puṭṭhassa:「何況是被問時!」
2.Puṭṭho kho pana pañhābhinīto ahāpetvā alambitvā paripūraṃ vitthārena parassa vaṇṇaṃ bhāsitā hoti.
「若被問及,他不省略、不遲疑,會詳盡而完整地說出他人的功德。」
 pañhābhinīto:「被問題所引導」
 ahāpetvā:「不省略」
 alambitvā:「不遲疑、不拖延」
 paripūraṃ vitthārena:「詳盡且完整地」
 bhāsitā hoti:「說出、陳述」
3.Veditabbametaṃ, bhikkhave, sappuriso ayaṃ bhavanti.
「比丘們!應知,此人即是賢者。」
 ☀️ 第三項:主動承認自己過失
4.Puna caparaṃ, bhikkhave, sappuriso yo hoti attano avaṇṇo taṃ apuṭṭhopi pātu karoti, ko pana vādo puṭṭhassa!
「再者,比丘們!賢者即使未被問也會說出自己的過失,何況是被問呢!」
 attano avaṇṇo:「自己的缺點、過失」
5.Puṭṭho kho pana pañhābhinīto ahāpetvā alambitvā paripūraṃ vitthārena attano avaṇṇaṃ bhāsitā hoti.
「若被問,他不省略、不拖延,會詳盡而完整地陳述自己的過失。」
6.Veditabbametaṃ, bhikkhave, sappuriso ayaṃ bhavanti.
「比丘們!應知,此人是賢者。」
 ☀️ 第四項:謙遜,不自誇己德
7.Puna caparaṃ, bhikkhave, sappuriso yo hoti attano vaṇṇo taṃ puṭṭhopi na pātu karoti, ko pana vādo apuṭṭhassa!
「再者,比丘們!賢者即使被問,也不會談論自己的功德,何況是未被問!」
 attano vaṇṇo:「自己的優點、功德」
8.Puṭṭho kho pana pañhābhinīto hāpetvā lambitvā aparipūraṃ avitthārena attano vaṇṇaṃ bhāsitā hoti.
「即使被問,他也會省略、遲疑,不完整不詳盡地談及自己的功德。」
 hāpetvā:「省略」
 lambitvā:「遲疑」
 aparipūraṃ avitthārena:「不完整、不詳盡地」
9.Veditabbametaṃ, bhikkhave, sappuriso ayaṃ bhavanti.
「比丘們!應知,此人是賢者。」
 📌 總結:
10.Imehi kho, bhikkhave, catūhi dhammehi samannāgato sappuriso veditabbo.
「比丘們!應知,具備這四種法者,是名賢者。」
 🪷 譬喻:剛入門媳婦與初出家比丘
11.Seyyathāpi, bhikkhave, vadhukā yaññadeva rattiṃ vā divaṃ vā ānītā hoti,
「比丘們!譬如一位新娘,無論白天或夜晚被迎娶進門,」
 vadhukā:「新娘」
 ānītā hoti:「被迎娶進門」
12.tāvadevassā tibbaṃ hirottappaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sassuyāpi sasurepi sāmikepi antamaso dāsakammakaraporisesu.
「即刻生起強烈的羞恥與畏懼心(hiri-ottappa),面對婆婆、公公、丈夫,乃至僕人雇工也生敬畏。」
 tibbaṃ hirottappaṃ:「強烈的慚愧與畏懼心」
 sassuyāpi... dāsakammakaraporisesu:「乃至於最下層的僕人也生敬重」
13.Sā aparena samayena saṃvāsamanvāya vissāsamanvāya sassumpi sasurampi sāmikampi evamāha – ‘apetha, kiṃ pana tumhe jānāthā’ti!
「但過了一段時間,熟悉了生活,與人建立信任後,她甚至對婆婆、公公、丈夫說:『哎呀,你們知道什麼呀!』」
 saṃvāsamanvāya vissāsamanvāya:「隨著共住與信任的增長」
 apetha, kiṃ pana tumhe jānāthā:「走開啦,你們懂什麼?」
14.Evamevaṃ kho, bhikkhave, idhekacco bhikkhu yaññadeva rattiṃ vā divaṃ vā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti,
「同樣地,比丘們!有一位比丘,無論白天或夜晚,從在家生活出家為無家之人,」
 agārasmā anagāriyaṃ pabbajito:「從在家到出家」
15.tāvadevassa tibbaṃ hirottappaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti bhikkhūsu bhikkhunīsu upāsakesu upāsikāsu antamaso ārāmikasamaṇuddesesu.
「他當下即生起強烈的羞恥與畏懼心,對於比丘、比丘尼、在家男居士、女居士,乃至寺院的侍者、沙彌都起敬畏。」
16.So aparena samayena saṃvāsamanvāya vissāsamanvāya ācariyampi upajjhāyampi evamāha – ‘apetha, kiṃ pana tumhe jānāthā’ti!
「但隨著時間與信任建立,他甚至對師父、剃度師說:『走啦,你們懂什麼!』」
 ✅ 結語與勸誡
17.Tasmātiha, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘adhunāgatavadhukāsamena cetasā viharissāmā’ti.
「所以,比丘們!應當這樣學習:『我要住於如新來媳婦一般的心態。』」
 adhunāgata-vadhukāsamena cetasā:「以新媳婦的心態」
18.Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabba’’nti.
「比丘們!你們應當如此學習。」
Tatiyaṃ(第三經完)
《Sappurisasuttavaṇṇanā》
1. Tatiye avaṇṇoti aguṇo.
「在第三項中,‘avaṇṇo’(缺點)即指沒有功德。」
 avaṇṇo:「缺點、過失」
 aguṇo:「無功德、劣質性」
2. Pātukarotīti katheti, pākaṭaṃ karoti.
「‘Pātukaroti’意指說出,使之顯現。」
 pātukaroti:「說出、揭露、表現」
 katheti:「陳述、講述」
 pākaṭaṃ karoti:「使之明顯、公開」
3. Pañhābhinītoti pañhatthāya abhinīto.
「‘Pañhābhinīto’意指:為了回答問題而被引導的。」
 pañhābhinīto:「被問題引導」
 pañha:「問題」
 abhinīto:「導向、被引導」
4. Ahāpetvā alambitvāti aparihīnaṃ alambitaṃ katvā.
「‘Ahāpetvā alambitvā’的意思是:不減損、不猶豫地完成說明。」
 ahāpetvā:「未省略、不遺漏」
 alambitvā:「未猶豫、不拖延」
 aparihīnaṃ:「無缺的、完整的」
 alambitaṃ katvā:「不遲疑地完成」
5. Ettha ca asappuriso pāpicchatāya attano avaṇṇaṃ chādeti, sappuriso lajjitāya attano vaṇṇaṃ.
「在這裡,不善者因為心懷惡欲而遮掩自己的過失;賢者則因慚愧心而遮掩自己的優點。」
 asappuriso:「非賢者」
 pāpicchatāya:「因為惡欲、邪願」
 attano avaṇṇaṃ chādeti:「遮掩自己的過失」
 sappuriso:「賢者」
 lajjitāya:「由於慚愧心(lajjā)」
 attano vaṇṇaṃ:「自己的優點、德行」
🔹這一句揭示了:非賢者出於我慢與貪欲而不認錯;賢者出於謙虛與慚愧而不自誇。
6. Idāni yasmā asappuriso hirottapparahito saṃvāsena avajānāti, sappuriso pana hirottappasamannāgato saṃvāsenāpi nāvajānāti.
「現在,因為非賢者缺乏羞恥與敬畏之心(hiri-ottappa),所以隨著共住(時間久了)會輕慢他人;而賢者具備羞恥與敬畏,即使共住久了,也不會輕慢。」
 hirottapparahito:「缺乏慚愧與畏懼」
 saṃvāsena:「因共住、長期相處」
 avajānāti:「輕視、輕慢」
 hirottappasamannāgato:「具備慚愧與畏懼者」
7. Tasmā asappurisabhāvasādhakaṃ adhunāgatavadhukopammaṃ dassetuṃ seyyathāpi, bhikkhave, vadhukātiādimāha.
「因此,為了證明非賢者的本質,佛陀說出了‘剛來的新娘’的譬喻,即:『譬如,比丘們,如同新娘……』等語。」
 asappurisabhāvasādhakaṃ:「證明非賢者特質的(譬喻)」
 adhunāgata-vadhukopammaṃ:「新到的媳婦譬喻」
 dassetuṃ:「為了展示」
 ādimāha:「開始說出(這個譬喻)」
8. Tattha vadhukāti suṇisā.
「其中的‘vadhukā’是指‘新媳婦’。」
 vadhukā:「新娘、媳婦」
 suṇisā:「媳婦(同義詞)」
9. Tibbanti bahalaṃ.
「‘Tibbaṃ’意為強烈、濃厚。」
 tibbaṃ:「強烈的」
 bahalaṃ:「濃密的、深厚的」(作為同義詮釋)
10. Sesamettha uttānatthamevāti.
「其餘的部分意義已很明顯。」
 uttānattha:「表面義、清楚的義」
 sesam ettha:「此處其餘部分」
 eva:「正是、就是」