2025年6月3日 星期二

AN.4.76.拘尸那羅經

 Kusinārasuttaṃ拘尸那羅經
76. Ekaṃ samayaṃ bhagavā kusinārāyaṃ viharati upavattane mallānaṃ sālavane antarena yamakasālānaṃ parinibbānasamaye.
「一時,世尊住於拘尸那羅,在末羅族的娑羅林中,雙娑羅樹之間,即將入滅的時刻。」
 ekaṃ samayaṃ:「一時」
 bhagavā:「世尊」
 kusinārāyaṃ viharati:「住於拘尸那羅」
 upavattane mallānaṃ sālavane:「在末羅族的娑羅林中」
 antarena yamakasālānaṃ:「在雙娑羅樹之間」
 parinibbānasamaye:「入涅槃(般涅槃)之時」
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
「於是,世尊告訴比丘們:『比丘們!』他們回答說:『世尊!』世尊這樣說道:」
 tatra kho:「於是,在那裡」
 āmantesi:「對……開示、召喚」
 bhikkhavo:「比丘們!」
 bhadante:「尊者!」(弟子對師的應答)
 paccassosuṃ:「回應了、答應了」
 etadavoca:「說了這樣的話」
‘‘Siyā kho pana, bhikkhave... pucchatha, bhikkhave, mā pacchā vippaṭisārino ahuvattha – ‘sammukhībhūto no satthā ahosi, nāsakkhimha bhagavantaṃ sammukhā paṭipucchitu’’’nti. Evaṃ vutte te bhikkhū tuṇhī ahesuṃ.
「比丘們,也許你們當中有人對佛、法、僧、道或修行方法尚有疑惑或猶豫,現在就問吧,免得日後後悔:『我們面前就有導師,卻無法當面詢問世尊。』」這樣說後,那些比丘保持沉默。
 siyā kho pana:「或者可能有……」
 kaṅkhā vā vimati vā:「疑惑或猶豫」
   kaṅkhā:「疑」
   vimati:「猶豫、動搖」
 buddhe vā dhamme vā saṅghe vā magge vā paṭipadāya vā:「對佛、法、僧、道或修行方法」
 pucchatha:「你們應該問」
 mā...ahuvattha:「不要……發生」
 vippaṭisārino:「懊悔的」
 sammukhībhūto...nā...paṭipucchitu:「明明在面前卻未能詢問」
   sammukhībhūto:「面對面」
   nāsakkhimha:「我們沒能夠」
   paṭipucchitu:「當面詢問」
 tuṇhī ahesuṃ:「保持沉默」
✦ 此段內容佛陀連續說了三次,下略兩次內容與第一遍相同:
Dutiyampi kho... Tatiyampi kho te bhikkhū tuṇhī ahesuṃ.
「第二次、第三次佛陀也如此開示,那些比丘仍保持沉默。」
Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘siyā kho pana, bhikkhave, satthugāravenapi na puccheyyātha, sahāyakopi, bhikkhave, sahāyakassa ārocetū’’ti. Evaṃ vutte te bhikkhū tuṇhī ahesuṃ.
「然後,世尊對比丘們說:『也許你們因對導師的恭敬而不問,那麼,比丘們,朋友之中也可以代替朋友提問。』這樣說後,比丘們仍保持沉默。」
 satthugāravena:「對師的恭敬」
 sahāyakassa ārocetū:「朋友可以代替朋友轉達」
Atha kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Evaṃ pasanno ahaṃ, bhante! Natthi imasmiṃ bhikkhusaṅghe ekabhikkhussapi kaṅkhā vā vimati vā buddhe vā dhamme vā saṅghe vā magge vā paṭipadāya vā’’ti.
「這時,尊者阿難對世尊說:『奇哉!尊者!希有哉!尊者!我對此深感歡喜與信心,因為在這比丘僧團中,沒有一位比丘對佛、法、僧、道或修行方法有任何疑惑或猶豫。』」
 acchariyaṃ / abbhutaṃ:「奇哉 / 希有哉」
 pasanno:「信心堅定」
 natthi...kaṅkhā vā vimati vā:「沒有一位對……有疑惑或猶豫」
‘‘Pasādā kho tvaṃ, ānanda, vadesi. Ñāṇameva hettha, ānanda, tathāgatassa...’’ti.
「阿難,你是從信心來說這話。但如來是從智慧來說:『在這比丘僧團中,沒有一位比丘對佛、法、僧、道或修行方法有疑惑或猶豫。』」
 pasādā...vadesi:「從信心而說」
 ñāṇameva...tathāgatassa:「但如來是從智慧而知」
 hettha:「於此處」
‘‘Imesañhi, ānanda, pañcannaṃ bhikkhusatānaṃ yo pacchimako bhikkhu so sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’’ti.
「阿難,這五百位比丘中,即使是最後一位,也已是入流聖者(sotāpanna),不墮惡趣,決定趨向正覺。」
 pañcannaṃ bhikkhusatānaṃ:「五百位比丘」
 pacchimako bhikkhu:「最後一位比丘」
 sotāpanno:「入流者(初果聖者)」
 avinipātadhammo:「不墮惡趣之法性」
 niyato:「決定的」
 sambodhiparāyaṇo:「以正覺為究竟目標」
| 巴利詞                  | 中文意義      |
| -------------------- | --------- |
| kaṅkhā / vimati  | 疑惑 / 猶豫   |
| pucchatha        | 問吧        |
| vippaṭisārino    | 後悔者       |
| sammukhībhūto    | 面對面的(見面)  |
| satthugārava     | 對師之恭敬     |
| sahāyako         | 朋友        |
| pasāda           | 信心        |
| ñāṇa             | 智慧、正知     |
| sotāpanno        | 須陀洹、入流者   |
| avinipātadhammo  | 不墮惡趣之法性   |
| niyato           | 決定性者      |
| sambodhiparāyaṇo | 以正覺為究竟目標者 |
《Kusinārasuttavaṇṇanā》
 Chaṭṭhe upavattaneti pācīnagatāya sālapantiyā uttarena nivattitvā ṭhitāya vemajjhaṭṭhāne.
在第六(經)中,「upavattane(於近郊)」是指在向東延伸的娑羅樹排之北方回轉而停留的中間地點。
 upavattane:「近郊」,即指拘尸那羅近郊的地點。
 sālapantiyā:「娑羅樹排」,娑羅樹列生之處。
 vemajjhaṭṭhāne:「中間之處」。
 Antarena yamakasālānanti dvinnaṃ sālarukkhānaṃ antare.
「在雙娑羅樹之間」(antarena yamakasālānaṃ)是指位於兩棵娑羅樹之間。
 yamaka:「雙」
 sālānaṃ:sāla(娑羅樹)的複數屬格,表示「之間」。
 antarena:「在……之間」。
 Kaṅkhāti dveḷhakaṃ.
「Kaṅkhā(疑惑)」是指猶豫不決(dveḷhakaṃ)。
 kaṅkhā:「懷疑、疑惑」
 dveḷhakaṃ:「內心的遲疑、猶豫不決」
 Vimatīti vinicchituṃ asamatthatā.
「Vimati(疑慮)」是指無法作出判斷的狀態。
 vimati:「猶疑、不確定感」
 vinicchituṃ asamatthatā:「無法決斷的無能狀態」
 ‘‘Buddho nu kho na buddho nu kho...’’ti yassa saṃsayo uppajjeyya, taṃ vo vadāmi pucchatha, bhikkhaveti ayamettha saṅkhepattho.
「『是否真是佛?是否真是法?』……若對此生起疑惑的人,我告訴你們:應該詢問,諸比丘!」——此即為本處的簡要意義。
 buddho nu kho na buddho nu kho:「是否真是佛,或非佛?」
 saṃsayo uppajjeyya:「若生起疑惑」
 saṅkhepattho:「簡略之義」
 Satthugāravenapi na puccheyyāthāti… sace evaṃ satthari gāravena na pucchatha.
「即使出於對師尊的恭敬而不發問」是指:如果你們心想——「我們是在師尊座下出家,四資具也來自師尊,長久以來未曾懷疑,現今在最後時刻不應再生疑」——那麼,如果因對師尊的敬重而不發問……
 satthugāravena:「對導師的敬重」
 na puccheyyātha:「你們(因此)不問」
 Sahāyakopi, bhikkhave, sahāyakassa ārocetūti… ahaṃ ekassa bhikkhussa kathessāmi, tassa kathaṃ sutvā sabbe nikkaṅkhā bhavathāti dasseti.
「朋友也可以為朋友代為稟報」是說:若有你們當中誰與誰是親近的,那位就可為其稟報;我會向一位比丘開示,其他人聽聞後,將皆得離疑。
 sahāyaka:「朋友、親近者」
 ārocetū:「應當稟報」
 nikkaṅkhā bhavatha:「令諸人無疑」
 Evaṃ pasannoti evaṃ saddahāmi ahanti attho.
「如此有信」的意思是「我這樣信受」。
 pasanno:「具信心者」
 saddahāmi:「我信受」
 attho:「義」
 Ñāṇamevāti nikkaṅkhabhāvapaccakkhakaraṇañāṇaṃyeva ettha tathāgatassa, na saddhāmattanti attho.
「(佛陀之言)乃是由智而非僅信」的意思是:在此處,佛陀具有明證無疑的智慧(nikkaṅkha-bhāva-paccakkha-karaṇa-ñāṇa),而非僅憑信心而說。
 ñāṇameva:「唯有智慧」
 nikkaṅkhabhāva:「無疑狀態」
 paccakkhakaraṇañāṇaṃ:「能作明證之智」
 saddhāmattā:「僅是信心」
 Imesañhi, ānandāti imesaṃ antosāṇiyaṃ nisinnānaṃ pañcannaṃ bhikkhusatānaṃ.
「阿難,這五百位坐在帷幔之內的比丘……」
 imesaṃ:「這些人的」
 antosāṇiyaṃ:「在帳幔之中」
 pañcannaṃ bhikkhusatānaṃ:「五百位比丘」
 Yo pacchimakoti yo guṇavasena pacchimako, ānandattheraṃyeva sandhāyāha.
「所謂最末者」是指就功德而言最末的一位,這是指尊者阿難。
 pacchimako:「最末者」
 guṇavasena:「就功德而言」
 ānandattheraṃyeva:「即尊者阿難」
 sandhāya āha:「是針對他所說的」