Paṭhamakodhagarusuttaṃ(初怒重者經)
43. ‘‘Cattārome, bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ.
Katame cattāro?
Kodhagaru na saddhammagaru, makkhagaru na saddhammagaru, lābhagaru na saddhammagaru, sakkāragaru na saddhammagaru.
Ime kho, bhikkhave, cattāro puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ.
1. “Cattārome, bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ.”
「比丘們,世間中實有此四種人存在。」
Cattāro:四位(陽性複數)
puggalā:人、個體
santo saṃvijjamānā:實有、確實存在
lokasmiṃ:在世間
2. “Katame cattāro?”
「哪四種呢?」
3. “Kodhagaru na saddhammagaru”
「對瞋怒重視者,對正法不重視。」
Kodhagaru:「對憤怒(kodha)重視(-garu = 重、重視)」
Na saddhammagaru:「不重視正法」
Saddhamma:正法(即佛法)
Garu:尊敬、重視、視為重要
4. “Makkhagaru na saddhammagaru”
「對輕蔑重視者,對正法不重視。」
Makkha:輕視、毀謗
Makkhagaru:以輕視為常,傾向鄙棄他人者
5. “Lābhagaru na saddhammagaru”
「對利得重視者,對正法不重視。」
Lābha:利益、供養、財物
Lābhagaru:以利得為重
6. “Sakkāragaru na saddhammagaru”
「對禮敬重視者,對正法不重視。」
Sakkāra:禮敬、尊榮、崇拜
Sakkāragaru:對禮遇有執著心者
7. “Ime kho, bhikkhave, cattāro puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ.”
「比丘們,這四類人,確實存在於這世間。」
‘‘Cattārome, bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ.
Katame cattāro?
Saddhammagaru na kodhagaru, saddhammagaru na makkhagaru, saddhammagaru na lābhagaru , saddhammagaru na sakkāragaru.
Ime kho, bhikkhave, cattāro puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ’’nti.
1. “Cattārome, bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ.”
「比丘們,世間中實有四種人存在。」
2. “Katame cattāro?”
「哪四種呢?」
3. “Saddhammagaru na kodhagaru”
「對正法重視者,不重視瞋怒。」
正反之對舉:以法為尊,即不讓瞋怒控制其行為與心志。
4. “Saddhammagaru na makkhagaru”
「對正法重視者,不重視輕蔑。」
5. “Saddhammagaru na lābhagaru”
「對正法重視者,不重視利得。」
6. “Saddhammagaru na sakkāragaru”
「對正法重視者,不重視禮遇與尊榮。」
7. “Ime kho, bhikkhave, cattāro puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ.”
「比丘們,這四類人也真實存在於世間。」
‘‘Kodhamakkhagarū bhikkhū, lābhasakkāragāravā;
Na te dhamme virūhanti, sammāsambuddhadesite.
1. “Kodhamakkhagarū bhikkhū, lābhasakkāragāravā;”
「那些對瞋怒與輕蔑重視的比丘,對利得與尊敬執著的比丘,」
Kodhamakkhagarū:瞋與輕視之重視者
Lābhasakkāragāravā:對供養與禮敬有尊重(gārava = 尊崇)者
2. “Na te dhamme virūhanti, sammāsambuddhadesite.”
「他們無法在佛所說的正法中成長茁壯。」
Na … virūhanti:不會生長、不會發展
Dhamme:於法中
Sammāsambuddhadesite:由正等正覺者所教導的(法)
‘‘Ye ca saddhammagaruno, vihaṃsu viharanti ca;
Te ve dhamme virūhanti, sammāsambuddhadesite’’ti. tatiyaṃ.
1. “Ye ca saddhammagaruno, vihaṃsu viharanti ca;”
「那些對正法重視的人,過去重視、現在仍住於正法中者,」
Saddhammagaruno:對正法有尊重者
Vihaṃsu:曾住於(過去)
Viharanti:仍然住於(現在)
2. “Te ve dhamme virūhanti, sammāsambuddhadesite.”
「他們確實能於佛所說正法中成長茁壯。」
Te ve:他們確實(ve = 強調)
Virūhanti:生長、增長
此經以四對人類類型作為對照組:
| 對象 | 尊重對象 | 輕視對象 |
| --- | ---------- | ---------- |
| 第一組 | 瞋、輕蔑、利得、禮敬 | 正法 |
| 第二組 | 正法 | 瞋、輕蔑、利得、禮敬 |
佛陀透過此對比明示:若心執著於瞋、利、名等俗世法,即使出家也不能在正法中生長;唯有重視正法,棄除四害者,方能於法中增長慧命。
Dutiyakodhagarusuttaṃ(第二怒重者經)
44. ‘‘Cattārome, bhikkhave, asaddhammā.
Katame cattāro?
Kodhagarutā na saddhammagarutā, makkhagarutā na saddhammagarutā, lābhagarutā na saddhammagarutā, sakkāragarutā na saddhammagarutā.
Ime kho, bhikkhave, cattāro asaddhammā.
1. “Cattārome, bhikkhave, asaddhammā.”
「比丘們,有這四種非正法(asaddhamma)。」
Cattāro ime:這四種
Asaddhammā:「非正法、不善法、不合於佛法者」
注意這裡轉為法相級別的分類(非「人」,而是「傾向、性質」)
2. “Katame cattāro?”
「哪四種呢?」
3. “Kodhagarutā na saddhammagarutā”
「重視瞋怒(kodhagarutā)而不重視正法(na saddhammagarutā)」
-garutā:某事為重、尊重的傾向或心理取向(抽象名詞)
此為情緒取向不當的非正法類型
4. “Makkhagarutā na saddhammagarutā”
「重視輕蔑而不重視正法」
Makkha:輕視、鄙棄、輕侮他人之意
Makkhagarutā:習性上傾向輕視人與法
5. “Lābhagarutā na saddhammagarutā”
「重視利得而不重視正法」
Lābha:利益、物質、供養
6. “Sakkāragarutā na saddhammagarutā”
「重視禮敬而不重視正法」
Sakkāra:禮遇、尊敬、外在的供奉與崇拜
7. “Ime kho, bhikkhave, cattāro asaddhammā.”
「比丘們,這四者即為非正法之相。」
‘‘Cattārome, bhikkhave, saddhammā. Katame cattāro?
Saddhammagarutā na kodhagarutā, saddhammagarutā na makkhagarutā, saddhammagarutā na lābhagarutā, saddhammagarutā na sakkāragarutā.
Ime kho, bhikkhave, cattāro saddhammā’’ti.
1. “Cattārome, bhikkhave, saddhammā.”
「比丘們,有這四種\\正法(saddhamma)\\的傾向。」
2. “Katame cattāro?”
「哪四種呢?」
3-6. “Saddhammagarutā na kodhagarutā …”
「重視正法而不重視瞋怒」、「重視正法而不重視輕蔑」、「重視正法而不重視利得」、「重視正法而不重視禮敬」
這四句呈現與上段相反的價值取向:以法為重,以情慾名利為輕
7. “Ime kho, bhikkhave, cattāro saddhammā.”
「比丘們,這四者即是正法之相。」
‘‘Kodhamakkhagaru bhikkhu, lābhasakkāragāravo;
Sukhette pūtibījaṃva, saddhamme na virūhati.
1. “Kodhamakkhagaru bhikkhu, lābhasakkāragāravo;”
「若比丘重視瞋怒與輕蔑,執著於利得與禮敬,」
Kodhamakkhagaru:瞋與輕視之重視者
Lābhasakkāragāravo:對利與禮敬尊重者
Bhikkhu:此處泛指修行者
2. “Sukhette pūtibījaṃva, saddhamme na virūhati.”
「就如在肥沃田地播下腐爛種子,他在正法中無法成長。」
Sukhette:好田、沃土
Pūtibījaṃ:腐種、敗壞的種子
Na virūhati:不能發芽、不能成長
此為強烈譬喻:即便遇到佛法良田,若心地不淨,仍無法受益
‘‘Ye ca saddhammagaruno, vihaṃsu viharanti ca;
Te ve dhamme virūhanti, snehānvayamivosadhā’’ti.
1. “Ye ca saddhammagaruno, vihaṃsu viharanti ca;”
「那些對正法尊敬者,過去尊敬、現在仍住於法中者,」
Vihaṃsu / Viharanti:曾住、今住
Saddhammagaruno:以法為重的行者
2. “Te ve dhamme virūhanti, snehānvayamivosadhā.”
「他們必能在法中成長,如藥草汲取愛水而欣欣向榮。」
Te ve:他們確實(強調詞)
Snehānvayamiva:如同汲取潤液(sneha = 滋養、油脂、情愛;anvaya = 傳承、流通)
Osadhā:草藥、良藥
意指:正法之人如得水之藥草,必將欣榮
此經將「正法 vs 非正法」之心態分為兩大類,指出心傾向於名利瞋慢者,即便處於佛法中亦難成就。佛陀再以「沃土 vs 腐種」比喻,警醒修行者內在取向的重要性:
| 正法傾向(Saddhammā) | 非正法傾向(Asaddhammā) |
| --------------- | ----------------- |
| 以正法為重 | 以瞋怒、輕蔑、利得、禮敬為重 |
| 能在法中增長 | 不能在法中增長 |
| 如潤水灌藥草 | 如腐種投沃土 |
43-44. Tatiye ‘kodhagaru na saddhammagarū’ti kodhaṃ gāravena garuṃ katvā gaṇhāti, na saddhammaṃ, saddhammaṃ pana agāravena lāmakaṃ katvā gaṇhāti.
1. “Tatiye ‘kodhagaru na saddhammagarū’ti …”
「於第三經中所說『重視瞋怒而不重視正法』這一句中,」
Tatiye:「於第三(經)中」
‘kodhagaru na saddhammagarū’:引用經文語句,作為解釋起點
此處屬註釋家常見之引用-解釋體
2. “kodhaṃ gāravena garuṃ katvā gaṇhāti”
「是指:以尊重之心(gāravena)將瞋怒視為重要、莊重,並予以擁護。」
Kodhaṃ:瞋怒
Gāravena:以敬意、尊重心(具格)
Garuṃ katvā:使成為重(garu:重、尊貴之意)
Gaṇhāti:取、執取、持有
註釋指出此句非單純指「發怒」,而是「將怒視為可取、重要、有理」
3. “na saddhammaṃ”
「而不將正法視為重要。」
Na:不
Saddhammaṃ:正法
4. “saddhammaṃ pana agāravena lāmakaṃ katvā gaṇhāti.”
「反而以無敬意的態度(agāravena),將正法視為卑劣(lāmakaṃ),而加以輕忽。」
Pana:反而、乃至
Agāravena:無敬意(與 gāravena 相對)
Lāmakaṃ:劣、賤、卑下
Katvā gaṇhāti:使之為然而接受(帶有心理傾向)
此為心理態度的解釋,不單是表面行為,而是價值判斷的取向
「所謂『重視瞋怒而不重視正法』,是指:一個人內心將『瞋怒』當作值得尊敬與遵行的準則,而對正法缺乏敬意,視之卑劣,乃至無意依止。」
Sesapadesupi eseva nayo.
「其餘各句亦應作如是之解。」
Sesapadesupi:其餘句中亦同(padesu = 段句)
Eseva nayo:「此即是方式」,即「應以相同方式解釋」
註解者標明:以下對 makkhagarutā、lābhagarutā、sakkāragarutā 等句,皆應以「尊重錯誤對象、輕視正法」的結構來理解。
Virūhantīti vaḍḍhanti, sañjātamūlāya vā saddhāya patiṭṭhahanti acalā bhavanti.
1. “Virūhantīti vaḍḍhanti”
「所謂『virūhanti(成長)』,是指增長(vaḍḍhanti)」
Virūhanti:生長、萌芽、滋長
Vaḍḍhanti:成長、增長,近義詞,用以釋名
2. “sañjātamūlāya vā saddhāya”
「或是:由已生根之信心(saddhā)所支持,」
Sañjāta-mūlāya:已生根的(mūla:根)
Saddhāya:信心(具格)
3. “patiṭṭhahanti acalā bhavanti.”
「而得以安住(patiṭṭhahanti),成為不動搖者(acalā bhavanti)。」
Patiṭṭhahanti:建立、安住
Acalā:不動搖的
Bhavanti:成為
這是在解釋經文中「saddhamme virūhanti」那句,說明:真正重視正法者,猶如信心已生根的藥草,能夠安住不動,持續生長。
Catutthe kodhagarutāti kodhamhi sagāravatā. Esa nayo sabbattha.
1. “Catutthe kodhagarutāti”
「於第四經(即偈頌)中所說『kodhagarutā』者,」
Catutthe:「於第四(偈)中」
Kodhagarutā:對瞋的重視
2. “kodhamhi sagāravatā.”
「是指:對於瞋怒具有敬重之態度(sagāravatā)。」
Kodhamhi:對於瞋怒
Sa-gāravatā:有敬意、有尊重的心態(sa- 表有、具)
3. “Esa nayo sabbattha.”
「此為全篇之共同解釋方式。」
Esa nayo:「這是解釋方法」
Sabbattha:於一切處、全篇中
| 詞語 | 註釋解釋 |
| ------------------- | -------------------- |
| Kodhagarutā | 將瞋怒視為可敬重、正當之物而執取 |
| Saddhammagarutā | 對正法產生尊重與依止之心 |
| Agāravena | 無敬意的態度,導致貶抑法 |
| Virūhanti | 生長、穩固,猶如根深蒂固之草藥 |
| Patiṭṭhahanti | 安住、建立不動之根基 |
| Sagāravatā | 有敬意、有尊重的心理傾向(正向價值判斷) |
標籤
- 00雜阿含總圖 (49)
- 01法句經總圖 (7)
- 02俱舍論總圖 (9)
- 03禪經總圖 (6)
- 04心理學 (12)
- 上課概論 (58)
- 大毘婆沙論 (2)
- 大乘經 (34)
- 大乘論 (29)
- 大般若經 (29)
- 大般涅槃經 (1)
- 大寶積經 (16)
- 中阿含 (37)
- 古德 (2)
- 正法念處經 (72)
- 阿毘達磨 (21)
- 現觀莊嚴論 (40)
- 無說而說 (12)
- 集論 (46)
- 楞伽經 (6)
- 瑜珈論 (9)
- 解深密經 (3)
- 對比 (1)
- 維摩詰所說經 (20)
- 增支部 (81)
- 雜阿含 (207)
- 雜阿含圖 (67)
- akṣayamatinirdeśasūtra (34)
- dia (2)
- ubuntu (2)